-
          1830-1850

-
          národnostný útlak zo strany Maďarov – sťažené podmienky pre rozvoj národa

-
          Uhorsko – viacnárodnostný štát so silnou maďarskou opozíciou (na čele s Kossuthom)

-
          slovenská nevzdelanosť – Slovensko patrilo pod Uhorsko už veľmi dlho – prehlbovanie zaostalosti

-
          prichádzali vzory revolúcii – francúzske Rovnosť – Bratstvo – Sloboda – túžba po slobode

-
          „Život náš dejme národu!“ (L.Štúr)

II.
                   Doba

-
          silné tlaky maďarizácie pod vplyvom L.Kossutha

-
          slovenskí, revolučne naladení študenti – spolok Mladé Slovensko

-
          Spoločnosť česko-slovanská -vzdelanci -právne povedomie študentov v Bratislave

-
          zjednotenie národa jedným jazykom

-
          predstavitelia: Karol Štúr, Samo Chalúpka

-
          návšteva hradu Devín, kde prijali slovanské mená

-
          koncom 30tych rokov bola činnosť zakázaná – tajne vznikol nový spolok – Vzájomnosť

-
          Katedra reči a literatúry českoslovanskej – vedená Štúrom – študenti si sformujú vlastný program prezentujúci i problémy – zárodok revolúcie

-
          silný odpor z maďarskej strany – z Katedry Štúra zosadili (veľký nesúhlas študentov)

-
          1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny na fare v Hlbokom – odobrená Jánom Hollým (J.Kollár bol proti)

-
          dôvody: 1. zjednotenie národa, 2. zapojiť širšie masy do národného hnutia, 3. chceli dokázať, že slovenčina je samostatným jazykom a je rovnocenná, 4. základ – stredoslovenské nárečie

-
          1848 – revolúcia – vznik Slovenskej Národnej Rady

-
          Almanach Nitra – vydáva prvé knihy v novej slovenčine, spolok Tatrín ju prijal ako úradnú reč

-
          slovanský mesianizmus – Slováci verili, že príde pomoc z Ruska – lenže to bolo zaostalé – pomoc neprišla

-
          síce Štúr chcel vlastný jazyk, národ -tým by sa však netrhala slovanská vzájomnosť

-
          učiteľský syn – študoval v Győri latinčinu, nemčinu, maďarčinu, históriu, umelecký prednes, filozofiu – veda o národných jazykoch a literatúrach

-
          študuje v BA -evan. lýceum: rétorika, poetika, archeológia, náboženstvo; finančne ho podporuje brat Karol

-
          stretáva sa s Chalúpkom a Hodžom

-
          finančné problémy- návrat do Uhrovca – stagnácia a konflikty s vrchnosťou

-
          návrat do BA – tajomník Spoločnosti česko-slovanskej

-
          1836 – vychádzka na Devín -vlastenec. čin, prejav úcty k histórii – prijatie slovanských mien (Štúr:Velislav)

-
          činnosť Spoločnosti ohrozená – zákaz činnosti

-
          stáva sa námestník profesora – vyučuje dejiny všeslovanskej literatúry, slovan. národov, českú a poľskú gramatiku v slovenčine (!) (nie v latinčine)

-
          odchádza do Viedne a Prahy – stretáva sa s českými vlastencami

-
          študuje v Nemecku (Halle) jazykovedu a históriu do r 1840

-
          návrat, spoznáva Máriu Pospíšilovú – láska k nej bola v rozpore s jeho životným presvedčením, chcel slúžiť národu – opúšťa ju

-
          rozpor so Sládkovičom – kvôli jeho dielu Marína (kde Sl. hovorí, že láska k vlasti sa dá spojiť s láskou k žene)- Štúr však chcel úplnú oddanosť národovcov

-
          je redaktorom časopisu Tatranka – aktuálne spoločenské problémy, romantizmus

-
          1843 – návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu v Hlbokom – uznesenie o novom spis. jazyku

-
          zbavený učiteľstva – odchod do Levoče (Matuška – vznik Hymny)

-
          založenie Tatrína – 1.predseda M.M.Hodža

-
          Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí

-
          Náuka reči slovenskej – gramatické dielo – prejavil sa ako jazykovedec

-
          1945 – vydáva Slovenské národné noviny -prvé slovenské politické noviny + liter.príloha Orol tatranský

-
          1947 sa stáva poslancom Uhorského snemu za mesto Zvolen: Reč na Uhorskom sneme

-
          spoznáva Adélu Ostrolúcku

-
          odchádza do Viedne a Prahy – zakladá spolok Slovanská lipa

-
          1848 – Žiadosti slovenského národa – Liptovský Mikuláš – prenasledovanie

-
          volebné právo pre všetkých obyvateľov, potreba uplatniť slovenčinu v úradoch a školách, vyhlásiť autonómiu Slovenska, zrušenie poddanstva (iba tento bod sa im podaril)

-
          odchádza do Viedne – povstanie proti maďarizácii -vytvára sa SNR (Štúr, Hurban, Hodža)

-
          chcú oslobodiť slov.národ – obe výpravy sú potlačené

-
          žije pod policajným dozorom, zomiera mu brat a otec

-
          presťahuje sa do Modry -štúdiu slovan.národ.piesní a povestí

-
          1853 – O národních písních a pověstech plemen slovanských

-
          zomiera mu matka a Adela – rana v srdci

-
          venuje sa poézii a vede

-
          Spevy a piesne – spomienky na minulosť

-
          Slovanstvo a svet budúcnosti -myšlienky o Slovanoch, historickom poslaní

-
          správna cesta - pripojenie všetkých Slovanov k Rusku

-
          na následky úrazu na poľovačke r 1956 zomiera

-
          poukázanie na jednotu => kolektívny hrdina -je špecifický pre slov.romantizmus – potreba zjednotenia

-
          zobrazovali kontrasty života (sen a skutočnosť), romant. hrdina prechádza z individualizmu do titanizmu (J.Kráľ), chce vykonať hrdinský skutok – ostatní majú družinu

-
          hrdina býva výnimočný – tulák, väzeň, vydedenec spoločnosti -je nepochopený a v rozpore s vládnucou mocou

-
          hrdina koná subjektívne, víťazí cit a idealizmus

-
          objavili krásu slovenskej prírody, postavy si vyberali z ľudu, pretože ich prostredníctvom najlepšie mohli vyjadriť svoj postoj k skutočnosti a zobraziť dobový ideál

-
          štúrovci neprijali antiku za vzor básnenia, ale sa opierali o ľudovú slovesnosť – jednoduchosť, zrozumiteľnosť; bola najbližšie ľudu a ľahko sa pamätala

-
          tematika – protifeudálny odboj, Jánošíkovská a protiturecká tematika – historické námety -výber situácií kedy slov. národ už dokázal zvíťaziť (Turčín Poničan, Smrť Jánošíkova, Mor ho!…)

-
          prejavuje sa tu žánrový synkretizmus – lyrika splýva s epikou, hlavne v lyr-ep.skladbách a baladách

-
          dominuje lyrická tvorba

-
          sylabická prozódia – veršový systém založený na rovnakom počte slabík vo verši

                                            i.        izosylabizmus, t.j. opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík

                                           ii.        výrazná prestávka (predel) v strede verša, ktorá ho intonačne rozdeľuje na dve časti

                                         iii.        zhoda veršovaného a rytm. členenia -(nie sú tu presahy ako v sylabotonizme) -rytm-sylab.paralelizmus

                                         iv.        častý výskyt združeného rýmu

                                           v.        refrén

-
          častým žánrom sú balady -najbližšie k ľudovej slovesnosti- Botto

-
          J.Kráľ tam má vsunuté reflexie

-
          symboly: Orol -(sloboda, voľnosť), Tatry a Dunaj (Slovensko), Vatry (oheň – revolučnosť), Zakliata panna (sloboda =>ktorú nezachránili), Zlatá húska (Slovenčina – ktorú zachránili)

                    i.        Životopis a tvorba

-
          študent lýcea v BA; člen Spol. ČS

-
          ako dobrovoľník odchádza bojovať do Poľska – ranený; stáva sa kazateľom

-
          priekopník slov.romant.poézie; najstarší zo štúrovskej generácie

-
          hlboké vlastenecké cítenie

                  ii.        Mor ho!

-
          hrdinská, lyricko-epická reflexívna skladba

-
          opiera sa o skutočnú udalosť – 358 – nie je však vierohodná:
Slovanská staršina vyslala k rímskemu cisárovi, ktorý zastal so svojím vojskom na slov. hraniciach s výbojnými úmyslami skupinu junákov. Ponúkajú mu priateľstvo, ale cisár odmieta a vyhlási, že si podrobí celý národ. Vrhnú sa naňho s výkrikom Mor ho! Proti presile padli, ale cisár zahanbený z víťazstva sa neteší.

-
          kolektívny hrdina – poslovia: majú radi mier a netúžia po moci; opísaní ako krásni, mladí junáci

-
          neponižujú sa- majú národnú hrdosť; smelí, pohostinní – myšlienky demokracie

-
          neboja sa cára a vojakov, sú verní svojmu národu – neboja sa padnúť zaň

-
          cár: povýšenecký; pýcha a namyslenosť, ale aj zbabelosť, despotizmus

-
          zvíťazil, ale so Slovanmi zomreli i jeho vojaci – nemal dôvod sa radovať (pyrhovo víťazstvo -aj za cenu veľkých obetí); Slovania sú morálnymi víťazmi

-
          burcovala do revolučného boja, bola to ukážka vlastenectva a demokratickosti autora
„Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom:
Pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
Sväté naše heslo je: Sloboda a sláva!“

-
          ideou je odsúdenie utláčateľov malých (slovanských) národov, vyzdvihnutie sily utláčaných a ich vlasteneckého cítenia, viera v schopnosť brániť svoju slobodu ( „radšej nebyť, ako byť otrokom“ )

-
          demokratickosť -človek s človekom sú si rovní, tak ako aj národ s národom

-
          výstavba diela pomocou kontrastov:

-
          Slovania (mierumilovní, túžba po mieri a slobode) a cár (chce vojnu, násilie, zotročovanie)

-
          hanba dobyvateľa, ktorý ostal na bojisku a morálne víťazstvo Slovanov

-
          gradácia deja a úvahy; autor sa stotožňuje s hl postavou, ktorou je slov.bojovník a jeho vlastnosti pokladá za svoje a celého národa

-
          je tu kolektívny hrdina (žiaden individualizmus!!!) – koná iracionálne, lebo sa púšťa do boja proti presile, boj je vopred prehratý =>avšak idea slobody zvíťazí nad smrťou

-
          romantický historizmus – opis skutočnej udalosti – silný vplyv ľud. slovesnosti a prelínanie epiky a lyriky

-
          autor tu vyslovil túžby, sny a nároky celého národa – realita je iná

-
          tzv. čierno-biele videnie – cisár verzus Slovania, despotizmus a útlak verzus demokracia a sloboda

-
          množstvo umeleckých prostriedkov -personifikácie, metafory, epitetá, monumentalizácia, patriotizmus – láska k vlasti, rečnícke otázky, symboly, kontrasty, hyperboly…

-
          pri SNP burcovala do boja za slobodu „A ty mor ho, hoj mor ho! Detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu. A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom, mor ty len a voľ nebyť ako byť otrokom!“

                iii.        Likavský väzeň

-
          jánošíkovská tematika; Jánošík, hrdina, je vo väzení. Autor tu zobrazuje túžbu po slobode. Jánošík neupadá do beznádeje, verí, že utečie a znovu bude môcť bojovať za slovenský ľud -monumentalizácia; Vatra -symbol slb.

                  iv.        Kráľohoľská, Junák

-
          jánošíkovská tematika; výzva k boju proti krivdám páchaným na národe
„V tom našom národe
zle to tam, nedobre;
krivda za stôl sadla,
pravda u dvier žobre.“ (Kráľohoľská)

                    v.        Branko

-
          protiturecká tematika; symbol slov.junáka, schopného postaviť sa proti presile

                  vi.        Turčín Poničan

-
          protiturecká tematika; matka sa stretá zo synom v tureckom zajatí, ale odmietne zostať s ním, chce sa radšej vrátiť do vlasti a tam zomrieť

                vii.        Vzťah k téze

-
          „Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som, to jediná moja vina a okrem nej žiadna iná.“

-
          v dielach sa odrážalo hlboké vlastenecké cítenie

-
          celá tvorba preniká duchom ľudovej slovesnosti, je zanietený za národné ideály, hlavne nár. a ľudskú slobodu

                    i.        Životopis a tvorba

-
          študoval v Levoči; bol inžinierom- zememeračom

-
          najmladší zo štúrovcov; bol sklamaný z nesplnenia snov vlastnej generácie

-
          revolučná báseň Pochod

-
          alegorické básne Svetský víťaz, Povesti bez konca, Krížne cesty, Báj na Dunaji – zlatá húska padla do Dunaja a nemôže sa odtiaľ dostať, mladý junák (Ľ.Štúr) ju zachráni (uzákonenie spis.slovenčiny)

-
          balady -básnik vzbudzuje dojem reality

-
          výber jazykových prostriedkov nie je fixovaný

-
          najskôr symbolika naznačí hrdinu, pochmúrnu dej, tragický spád, nešťastný koniec

-
          dynamiku deja dosahoval stupňovaním hrôz

                  ii.        Smrť Jánošíkova

-
          lyricko-epická skladba

-
          napísaná po neúspešnej revolúcii – Botto ukazuje obdobie po nej – (Bachov absolutizmus)

-
          motív Jánošíka poznal Botto z ľudových prameňov – piesní, povestí

-
          chcel vykresliť junáka slobody ako symbolu predstáv o slobode a spravodlivosti – bohatým berie a chudobným dáva, krivdu mstí a pravdu bráni =>bojovník za národnú slobodu
„Zvonia na deň -mne na noc.Oj, srdce, nežiali:
my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali!“

-
          predstavuje Jánošíka a jeho družinu v dvoch polohách

1)
       ako bojovníkov proti feudálom, za práva chudobných

2)
       jeho vízie o budúcom národe, konflikt medzi snom a skutočnosťou

-
          rozdelená do 9 spevov – dej je prerušovaný reflexiami, prírodnými obrazmi

1.
        úvahy o slávnej minulosti Jánošíka a jeho družiny; opisy krásnej prírody. Krása a sila družiny symbolizuje veľkosť a silu slov.národa. Prvý obraz končí žalostnou správou -Jánošík je lapený
„Nad horou na skale perečko sa belie:
kloňte sa, chalupy, traste sa kaštiele!
Bo kohos´ Jánošík na paloš načiara,
tomu nespomôžu ani tria cisára;
a komu odpíše lístoček trirohý,
toho nezachránia múry do oblohy.“

2.
        smútok družiny nad lapením Jánošíka a úvahy o spravodlivom boji

3.
        J je vo väzení, ľud sa prichádza rozlúčiť – ako milá s milým

4.
        najčiernejší spev – noc vo väzení, sen o mladosti, voľnosti a protiklade so skutočnosťou

5.
        revolučný – úvaha o slobode a viera vo víťazstvo spravodlivosti
„Zomrieť! tak výrok, -dobre ja chodil po zboji;
ale kto viacej zbíjal, ja, či kati moji?!…
—
Sloboda, sloboda, slobodienka moja,
pre teba mne páni šibenice stroja!“

6.
        smutná nálada z cesty na popravisko

7.
        poprava – plače nebo i zem, zakliate Slovensko túži po novom Spasiteľovi

8.
        Slovensko – vznikajú povesti, Jánošík sa stáva symbolom boja za slobodu

9.
        Jánošík – nesmrteľný – svadba s kráľovnou víl

-
          romantické znaky – baladickosť, synkretizmus – rôzne dlhé strofy

-
          hrdina -jednotlivec proti ostatným, kontrasty -hrdina vs pasívny ľud, ideál (sloboda) vs realita (utrpenie)

-
          Jánošík je idealizovaná postava, vystupuje tak, ako si ho predstavoval ľud

-
          zámerom je dať nádej ľudu v zlej dobe

                iii.        Žltá ľalia

-
          jeho balady majú dramatický spád, vykreslil v nich prekrásne obrazy, používal ľudovú reč

-
          Dvaja ľudia -Adamko a Evička. On umrie a ona mu sľúbi večnú lásku- pochová si ho pod prah. Po roku si však začína s cudzím mužom (čertom). Navlečie si zlatú obrúčku, lebo túžila po normálnom živote. Namiesto milého prichádza Adam, vyčíta jej nevernosť, objíma ju a ona mu v náručí umiera. Premení sa na ľaliu -je trápená „ohnivý dážď a kruté tŕnie“

-
          ukážka klasickej balady; motív =>ľudová povesť; gradácia, rýchly spád, na konci katastrofa

-
          mravný konflikt- ona sľúbila lásku, ale chce sa vydať za iného

                  iv.        Margita a Besná

-
          Macocha a jej nevlastná dcéra Margita. Pastorkyňa Besná na ňu žiarli, pretože po M idú všetci junáci a na Besnú ani nepozrú. Chce sa teda nevl.dcéry zbaviť, pošle ju do Turca k tete. Keď Margita oddychuje nad priepasťou, Besná ju zhodí dole. Avšak začne ju hrýzť svedomie a v samote rozmýšľa nad svojím činom. Tuší, že príde odplata -utopenci prídu pomstiť Margitu. Besná vyjde nad priepasť a skočí

-
          morálny priestupok a trest za ten čin

-
          skratkovitosť – veľmi rýchly spád udalostí

-
          vnútorný konflikt - Besná

                    v.        Ctibor

-
          pán Beckova, krutý a bezohľadný, porušuje tradície, rád poľuje i v nedeľu, i keď je to zakázané. Po prosbách sa mu zjaví horský duch – potrestá ho a nechá roztrhať jeho vlastnými psami

-
          splývanie skutočnosti a fantázie -nereality

-
          pravidelné strofy, striedavý rým

-
          dramatickosť =>zvolania, citoslovce, refrény

                    i.        Životopis a tvorba

-
          študoval v Levoči a na BA lýceu -tu píše svoje prvotiny (v štúrovčine)

-
          publikuje v časopisoch

-
          túla sa po Slovensku a burcuje ľud, aby povstal a hájil si svoje práva =>bol za to väznený

-
          oženil sa a mal 4 deti; prestal písať, stal sa schizofrenickým úradníkom -zlomený človek

-
          zakladateľ modernej reflexívnej lyriky

-
          jánošíkovská tematika; balady

                  ii.        Duma bratislavská

-
          bola napísaná ako protest na odvolanie Štúra z učiteľskej funkcie a jeho odchod do Levoče

-
          odbojne sa stavia proti tým, ktorí chcú prekaziť rozvoj slov.nár.života – hatajúcim Dunaj

-
          verí tu v silu národa – báseň vyznieva ako triedny konflikt medzi utláčaným národom a pánmi

                iii.        Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

-
          1.časť- lyrická -autobiografická =>opis krajiny, ľudí; lyrický obraz svojho vnútra nenachádzajúci nikde pokoj

-
          2.časť-epická -baladická =>Janko chce zachrániť pannu. Má skočiť do vody s obrátenými vecami, oblečením. Avšak zabudne si obrátiť vrecko na tabak -múď. Utopí sa

-
          v epilógu splýva hrdina s prírodou

-
          všetky svoje rozpory -smútok, nespokojnosť so svetom, ale aj lásku k ľuďom a vôľu priniesť slobodu

-
          romantizmus v hl. postave – čudák, samotár; divný, nikomu neverí; nikto ho nemá rád -nenávidia a odsudzujú ho -jemu je to jedno, je ľahostajný; chce sa pomstiť (je však nedôsledný a ignorantský), je vnútorne rozpoltený; individualista a titan

-
          veľká spojitosť s prírodou -kontrast harmonickej prírody a búrlivého Janka

-
          Janko má problémy so spoločnosťou -nepochopenie ho vháňa do samoty, uzatvára sa do seba, ľud ho odsudzuje

-
          morálne a spoločenské problémy, subjektívny pocit – stroskotanie autorových snov a túžob

-
          zložitá kompozícia rozdelená na 4 časti; je tu rozprávač -autor v úlohe pastiera, v úvode vyjadruje nespokojnosť, je znechutený, unudený, v druhej časti opisuje idylický život na Slovensku -stáda oviec na lúkách, veselé národné piesne, hry junákov. Ďalšia časť je o vodnej panne, ktorá j učarovala, v závere chce vykonať hrdinský čin -tragicky hynie pri romantickom čine

                  iv.        Orol vták

-
          vyjadruje slobodu, voľnosť letu vtáka symbolizuje slobodu národa; Orol -voľnosť; Tatry -Slovensko

                    v.        Jarná pieseň

-
          je oslavou úsvitu, nových čias pre slov.národ; Jar je symbol nového života, oživenia. Mnohé národy sa snažia umlčať náš národ, autor vyzýva Slovákov, aby sa aktívne zapojili do boja o národnú samostatnosť

                  vi.       Vzťah k téze

-
          najbúrlivejšia, najsubjektívnejšia a najrozporuplnejšia postava

-
          najviac sa priblížil európskemu romantizmu

-
          podnecoval vzbury, organizoval demonštratívne pochody

-
          „Romantizmus nielen tvoril, ale ním aj žil.“- autoštylizácia

-
          Botto -žiadny sólový hrdina -nie titani; hlavná problematika -porušenie morálnych zásad; podoba na ľudové balady, žiadne reflexie a digresie; veľa nadprirodzených prvkov

-
          Kráľ – autobiografické diela; dlhé lyrické úvody; nemá nadprir.prvky- ale pobáda k revolúcii