Európsky romantizmus

Úvod: vymedzuje ho Veľká francúzska revolúcia (1789-1794) a buržoázne revolúcie (1948-1849). Nastáva rozpad feudalizmu a príchod kapitalizmu (voľný trh, súťaž, konkurencia). Ideály, ktoré hlásalo osvietenskto neboli naplnené a preto sa ľudia žačínajú odvracať od rozumu k citom. Napoleonské vojny zanechali biedu, hlad, rozvrátené štáty (Nem., Tal), či štáty pod nadvládou (Poľsko, balkán). Človek mal v spoločnosti upriamenej na peniaze pocit neistoty, obavy z budúcnosti, pociťoval odporo voči presný pravidlám klasicimu, čo podnietilo vznik romantizmu (aj nesloboda národa a jednotlivca, nevyplnené heslá Fran. revolúcie „sloboda, rovnosť, bratstvo“). Proti rozumu sa uplatňuje cit, filozofie idealizmu (zdôrazňuje myšlienku, vedomie za prvotné, hmotu a bytie za druhotné), iracionalizmu (popiera logické, racionálne, vedecké poznávanie, uprednostňuje cit, vieru, inštinkt), sentimentalizmus (všíma si prostého, jednoduchého človeka, city).
Znaky:- zobrazuje kontrasty života-nie klasicistická harmónia dokonalosti(sen, túžba, ideál vs. drsná realita, pasivita vs. aktivita), taktiež na rozdiel od neho považuje všetky témy za vhodné (nie sú jedny vyššie)
-hrdina je človek veľkýhc túžob, ktoré mu však realita nedovolí uskutočniť, je to silná osobnosť, indivíduum- pestuje sa kult individualizmu, žije vo svoje svete- silný záujem o tento vnútorný svet, je to výnimočná postava (nižšie spoloč. vrstvy- tuláci, pútnici, žobráci, väzni, bedáry, vydedenci, kňazi)
-imaginácia, obrazotvornosť, postava má bohatú fantáziu
-subjektivizmus (zdôrazňovanie úlohy jednotlivca; býva tu aj silný vplyv autora, autoštylizácia
-titanizmus (veľká túžba po čine, jedninec pomáha ľudstvu, vzdoruje osudu a je schopný obetovať aj seba- nadľudská túžba po čine, hrdina symbolizuje odpor voči autorite, nadradenému)
-túžba vykonať romantický čin, z racionálneho hľadiska nezmyselný
-historizmi (autori poukazujú na slávne činy národa v histórii, chcú prebudiť národné povedomie)
-využívanie ľud. slovesnosti, hovorovej reči, jazyk sa oživuje, zvukomalebnosť, melodickosť
-dominuje lyrika (väčšia možnosť na subjektivitu autora), častý je druhový aj žánrový synkretizmus, nové žánre: balada, básnická poviedka
-východiská postáv: samovražda, smrť, útek do prírody (Werter), hrdinský čin (Quasimodo), únik do samoty (Frollo)
Autori:nemecká: Shiller– námety čerpal z histórie Mária Stuartová, Panna Orleánska (fr. dejiny, Johanka z Arku), William Tell (Švaj. dejiny), no aj z aktuálnej spol. situácie Zbojníci, poézia Óda na radosť; Johan Wolfgang Goethe-s Herderom vytvorí hnutie Sturm und Drank (Búrka a vzdor; bolo odrazom boja medzi upadajúcim feudalizmom a nastupujúcim meštianstvom a žiadalo- uplatniť cit nad rozumom, bolo proti reformám, útlaku a neslobode; hnutie však bolo neúspešné, nezískalo si podporu ľudí.)- Shiller, Burger
veselohra Spouvinníci, óda Prometeus, epos Lišiak Furtag, 2. dielna veršovaná dráma Faust (2 básne a 3 vstupy, ktoré ich uvádzajú; učenec Faust túži po poznaní a tak upíše dušu diablovi- Mefistotelovi, ktorý mu sľubuje absolútne poznanie- kvôli nemu opúšťa aj svoju lásku, na konci slepý Faus dostane kus močiara a vďaka svojej práci ho premení na úrodú zem- zistí, že iba činorodou prácou človek niečo dosiahne), román Učňovské roky Wilhelma Meistra, epos  Herman a Dorothea
Utrpenie mladého WerteraWerter: -mladý vzdelanec zo strednej vrstvy, mešťan
-má rád prírodu, je to jeho útočisko, inšpirácia, zdroj energie (chce byť pochovaný pod jeho obľúbenou vŕbou), má rád aj literatúru
-je to romantický hrdina plný vnútorných rozporov, citlivý, vnímavý, zamýšľa sa nad tým, čo sa deje „Nedorozumenie a ľahostajnosť zapríčiňujú na svete viac rozbojov než ľstivosť a zloba“
-uzatvára sa do seba, od spoločnosti sa dištancuje, žije osamele, jeho najlepším priateľom je Wilhelm (abstraktný priateľ, ktorému posiela listy)
-zaľúbil sa do Lotte, nevie sa od nej odpútať, pri nej sa správa iracionálne, vášnivo, v závere v stave zúfalstva z neopätovanej lásky spácha samovraždu- je to „nehrdinský hrdina“
-opovrhuje kariérou, prospechárstvom, úspechom, mocou a priazňou, kladie do popredia cit, myšlienky
Lotte:- mladá, úprimná, priateľská žena, veľmi obetavá (po smrti matky sa stará o 8 súrodencov)
-je zasnúbená s Albertom a keďže je verná lásku Werterovi neopätuje (tiež prežíva rozpor citu a rozumu)
-na Alebertovi jej imponuje spoloč. postavienie a starostlivosť
Albert:-vzorový, rozumný, praktický človek, realista, ostro vystupuje proti samovraždám
Prob.: nešťastná láska, spoločenské konvencie (Lotte sa neodvážila opätovať lásku, lebo bola zadaná; Werter aj paholok boli vtedajšou dobou odsúdení za svoju lásku; W. opovrhovanie povrchnosťou spoločnosti)
Formálny:*autobiografický, sentimentálny román v listoch, má 2 knihy (1. výlučne v listoch 2. na konci, keď už Werter nie je schopný písať sa „vydavateľ“ snaží zhrnúť dielo)
*listy sú venované Wilhelmovi (=svedomie doby), každý má dátum a miesto, líšia sa štýlom (jednoduchý, no aj patetický, umelecký), niektoré sú len torzami, celé mená majú len hlavné postavy, ostatní len zač. písmeno
*synkretizmus- epika a lyrika, subjektivizmus, idealizmus, sentimentalizmus, autoštylizáciu
francúzska:Victor Marie HugoÓda na Napoleona, dráma Cronwell (toto dielo je začiatkom jeho romantistickej tvorby, dovtedy bol klasicista), dráma Hermani (zobrazuje boj medzi klasicistami a romantistami), dráma Ruz Blas, román Clude Cueux, zb. politickej poézie Tresty, zb. básní Kontemplácie (rozímanie), spol. román Bedári (príbeh trestanca Jeana Valjeana, odsádeného za krádež chleba, ktorý ujde polícii a začne nový život ako starosta, opäť je nútený utekať, pomáha mu Cosette, tá sa však napokon vydá za iného a Jean umiera), zb. poézie Umenie byť starým otcom, Strašný rok, poézia Štyri vetri ducha
Chrám Matky Božej v Paríži:…kapitán lukostrelcov Phoebus zachráni Esmeraldu, keď ju unáša kňaz Claude so zvonárom Quasimodom, ktorý je za to odsúdený na pranier- pomáha mu tam Esmeralda. Tá je zamilovaná do Phoebusa. Stretávajú sa, Phoebus ju chce pobozkať, no zabije ho Claude, ktorý miluje Esmeraldu. Práve ona je obvinená a mučená. Aj napriek trestu smrti odmieta od Clauda pomoc. Pred popravou ju zachráni Quasimodo, no keďže ju chcú odtiaľ uniesť, Pierre ju odváža preč. Tajomný muž ktorý mu pomáha je Claude, no keď ho E. opäť odmietne, dá jej ruku držať kajúcnici Gudule- tam E. zistí že ona je jej matka. E. je napokon obesená a Quasimodo z hnevu zhodí Clauda zo strechy a zmizne. Nájdu len jeho kostru v Esmeraldinom objatí v priestore, kde hádzali odsúdencov. Po pokuse ich oddeliť sa obe kostry rozpadli.
Esmeralda: – 16 ročné cigánka, veľmi pekná, pôvabná, obľúbená, ako malú ju uniesli od matky, žila na ulici
-bola naivná (verial sukničkárovi Phoebusovi), súcitná (pomohla Quasimodovi a aj napriek jeho škaredosti sa ho pokúšala mať rada, obviňovala sa, že je mu málo vďačná za záchranu života)
-po Phoebusovej smrti, stratila všetku chuť do života
Claude Frollo:- starší kňaz, jeden z najmúdrejších ľudí v meste, od mala vyrastal pri knihách
-bol vážený a uznávaný, bol arcidiakonom v Chráme
-nepoznal lásku, ani súcit, radosť nachádzaj len vo vede a knihách, až dovtedy kým bol nútení vychovávať mladšieho brata Jeana- tomu obetoval značnú časť života
-lásku spoznal až keď stretol Esmeraldu, no táto láska prešla k šialenstvu, závislosti, zároveň ju aj nenávidel lebo sa postavila medzi neho a vedu, chcel ju aj zabiť
-bol sebecký, chcel mať E. len pre seba „Keď ťa nemôžem mať ja, nebude ťa mať nikto“
-rozporuplná postava, na vonok pokojná no vnútri plná rozporov a konfliktov
Quasimodo:-z lat. takmer- preto ho nazývali takmer človekom- bol obludný, škaredý s neforemným telom, tradovali o ňom rôzne povery
– po narodení ostal pohodený, no Claude sa nad ním zľutoval a vychovával ho a tak vyrastal v chráme, kde boli jeho najväčšou láskou zvony (ohluchol z nich, no iba tie počul- cítil vibrácie), poznal chrám dokonale
-po tom ako ohluchol stratil takmer všetok kontakt s vonkajším svetom, preto si vytváral vlastný vnútorný, vnáral sa do vlastnej duše, tvoril si vlastné názory na vonk. svet- často boli mylné, nevedel rozpoznať dobro od zla a tak z neho vznikol tvor ktorý nenávidel všetkých ľudí (bola to aj chyba spoloč. ktorá ním opovrhovala)
-Claudovi bol „verný ako pes“, no E. miloval natoľko, že ju pomstil
-zaľúbil sa do E., v chráme ju ochraňoval, staral sa o ňu, až pri nej si uvedomil svoju škaredosť
Prob.: obraz parížskej spoločnosti 15. st. za vlády Ľudovíta XI. Láska tu súperila s cirkvou (ktorá mala obrovskú moc), nespravodlivým súdnictvom (napr. hluchý sudca, súdilo sa bez rozsudku, výsluchu, používalo sa mučenie, a tak sa väzni priznali aj k tomu čo nespravili) aj spoločnosťou. Spoločnosť obľubovala pohľad na odsúdeného na pranieri. Doba je nespravodlivá, rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú obrovské.
Forma: *hist. román v 2 dieloch a na konci s vysvetleniami lat. citátov a fráz
*zložitá dej. línia s veľkým množstvom epizód a postáv (z rôznych spoloč. vrstiev- aj spodina- Dvor Divov)
*harmónia kontrastov (Quasimodo vs. Esmeralda- krása a ohavnosť), rozpor medzi snom a realitou (u Quasimoda), romantický čin (Quasimodova záchrana Esmeraldy)
*autoštylizácia (autorov subjektivizmus), sentimentalizmus (túžby, city), iracionalizmus (Frollove správanie keď sa pokúšal získať E.)
*dej je ukázaný z rôznych uhlov pohľadu
*hovorový štýl (vulgarizmi), no aj odborné slová, lat. citáty a výroky, rozsiahle opisy (Paríž, Chrám), charak. postáv, rozprávanie, úvahy (Frollove o súdnictve, spoločnosti, Esmeraldine o zmysle života, ako knihy zabíjajú chrámy..; aj vo forme monolágu)
George Gordon Byron: poézia Hodiny záhaľky, satrirická báseň Anglický bardi a škótsky recenzenti, básnické poviedky Džav, Nevesta Abydo, satira na vtedajšie vyššie kruhy Don Juan, báseň Chilonský väzeň (vo väzení je obhajca Švajčiarskej nezávislosti, básen Pieseň
pre Ludditov, dvojveršové poémy Manfréd, Korzár, dramatický monológ Tassov žalospev,
Childe Haroldova púť-Byron tu zapísal časť svojho života, epická línia je putovanie Harolda po krajinách Európy (autorova autoštylizácia), všíma si ich kultúru, pomery, históriu, ľudí
Harold:-obraz Byrona, unudený šľachtou odchádza z povrchnej spoločnosti („klzké dámy“)
-stáva sa z neho tulák, prichádza do Grécka, bojuje za jeho nezávislosť, má revolučné názory, prudkú, búrlivú povahu, bol hrdina- titan- bojoval v národno-oslobodzovacích bojoch, vyčítal Grékom ich ľahostajnosť, myšlienkami za nezávislosť sa akoby postavil do čela bojov
-prežíval prudké výlevy citov a vášne (hlavne vidiac spustošené Grécko), no sám nič nemohol zmôcť, pokiaľ nemal za sebou armádu- čo sa mu stalo osudným
-útechu nachádzal v prírode, pamiatkach
Forma: opisy prírody (reálne postrehy autora),úvahy,myšlienky autora, jeho pocity (lyrickosť)
Alexander Sergejevič Puškin: básne Sloboda, Čadejovi, poémy Cigáni, Kaukazský zajatec, tragédia Boris Godunov, rozprávkovy epos Ruslan a Ľudmila (o bohatierovi, ktorý hľadá nevestu; zhudobnený), historická povesť Kapitánova dcéra (podľa Pugačovho povstania, ľubostný príbeh mládenca a jeho milej– dcéry kapitána)
veršovaný epos Eugen Onegin– Eugen:- bol aristokrat (šlachtic), nazývaný londýnsky dendi (švihák), ovládal umenie reči, bol veľmi vzdelaný, no nemal vzťah k poézií, bol obrazom Puškina
– rád bavil seba i druhých, pohyboval sa vo vyššej spoločnosti, no stratil zmysel života = typ zbytočného človeka, nevie obšťastniť seba ani ostatných
– skepsa, melanchólia, Eugen chcel odísť, usadiť sa niekde a rozvíjať majetky
– zažil neopätovanú lásku od Tatiany, ktorá ostala verná manželovi
Byron vs. Puškin:*obaja sa nedokázali začleniť do spoločnosti (vadila im nízka morálka, boj o vyššie pozície) hoci mali šlachtický pôvod
*dôvody pre únik: E.– nuda, Ch.- pocit znechutenia
*obaja našli únik v úteku (Ch.-nachádza útechu v prírode, E. nie)
*Ch.-typ titana (dokáže obetovať život), E. nenašiel nič, čo by ho napĺňalo- pocit skepsy nenaplnenosti, zbytočný človek
*láska:Ch.-Grécko, E.-Tatiana
*povaha: Ch.- búrlivák, E.-utiahnutejší typ
maďarská: Sándor Petőfi (Alexander Petrovič)– revolučný romantizmus (ako Byron); veršovaná rozprávka Víťaz Janko (inšpirovaná ľud. sovesnosťou), po vypuknutí revolúcie bol vodcom revolučnej mládeže, revoluč. báseň Obeste kráľov!; epická skladba Apoštol (autorova nenávisť tyranii, je sklamaný tým, že ľud sa od neho odvracia, aj keď mu pomohol k slobode)
česká: Jozef Kajetán- písal poviedky, divadelné hry (Fidlovačka, Strakonícky dudák-rozprávkový základ); Karel Hynek Mácha – predstaviteľ roman. revol. lit.; román Cikáni, lyricko epická skladba Máj (Vilém- lesú pán zabije zvodcu jeho milej Jarmily, je odsúdený na popravu, dozvie sa, že zvodca bol jeho otec, umiera. Po siedmych rokoch sa autor vracia naspäť, vidí, ako sa miesto zmenilo; veľa kontrastov- láska-nevera); Karel Jaromír Erben – zbieral ľudové slovesnosti (balady, povesti), čo využil pri pisaní diela Kytice, tragika balád je o narušení prirodzeného poriadku- balady Polednice, Vodník, Svatební košile
poľská:  Adam MickiewiczÓda na mladosť(mládež privedie svet k láske a priateľstvu),
hist. epos Konrad Wallenrod (silný jednotlivec preberá zodpovednosť za osudy vlasti, má právo použiť všetky prostriedky na jej záchranu)