Doba


I.
                    
Úvod


          1830-1850


          národnostný útlak zo strany Maďarov – sťažené podmienky pre rozvoj národa


          Uhorsko – viacnárodnostný štát so silnou maďarskou opozíciou (na čele s Kossuthom)


          slovenská nevzdelanosť – Slovensko patrilo pod Uhorsko už veľmi dlho – prehlbovanie zaostalosti


          prichádzali vzory revolúcii – francúzske Rovnosť – Bratstvo – Sloboda – túžba po slobode


          „Život náš dejme národu!“ (L.Štúr)

II.
                  
Doba


          silné tlaky maďarizácie pod vplyvom L.Kossutha


          slovenskí, revolučne naladení študenti – spolok Mladé Slovensko


          Spoločnosť česko-slovanská -vzdelanci -právne povedomie študentov v Bratislave


          zjednotenie národa jedným jazykom


          predstavitelia: Karol Štúr, Samo Chalúpka


          návšteva hradu Devín, kde prijali slovanské mená


          koncom 30tych rokov bola činnosť zakázaná – tajne vznikol nový spolok – Vzájomnosť


          Katedra reči a literatúry českoslovanskej – vedená Štúrom – študenti si sformujú vlastný program prezentujúci i problémy – zárodok revolúcie


          silný odpor z maďarskej strany – z Katedry Štúra zosadili (veľký nesúhlas študentov)


          1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny na fare v Hlbokom – odobrená Jánom Hollým (J.Kollár bol proti)


          dôvody: 1. zjednotenie národa, 2. zapojiť širšie masy do národného hnutia, 3. chceli dokázať, že slovenčina je samostatným jazykom a je rovnocenná, 4. základ – stredoslovenské nárečie


          1848 – revolúcia – vznik Slovenskej Národnej Rady


          Almanach Nitra – vydáva prvé knihy v novej slovenčine, spolok Tatrín ju prijal ako úradnú reč


          slovanský mesianizmus – Slováci verili, že príde pomoc z Ruska – lenže to bolo zaostalé – pomoc neprišla


          síce Štúr chcel vlastný jazyk, národ -tým by sa však netrhala slovanská vzájomnosť