Doba
I.
Úvod
-
1830-1850
-
národnostný útlak zo strany Maďarov – sťažené podmienky pre rozvoj národa
-
Uhorsko – viacnárodnostný štát so silnou maďarskou opozíciou (na čele s Kossuthom)
-
slovenská nevzdelanosť – Slovensko patrilo pod Uhorsko už veľmi dlho – prehlbovanie zaostalosti
-
prichádzali vzory revolúcii – francúzske Rovnosť – Bratstvo – Sloboda – túžba po slobode
-
„Život náš dejme národu!“ (L.Štúr)
II.
Doba
-
silné tlaky maďarizácie pod vplyvom L.Kossutha
-
slovenskí, revolučne naladení študenti – spolok Mladé Slovensko
-
Spoločnosť česko-slovanská -vzdelanci -právne povedomie študentov v Bratislave
-
zjednotenie národa jedným jazykom
-
predstavitelia: Karol Štúr, Samo Chalúpka
-
návšteva hradu Devín, kde prijali slovanské mená
-
koncom 30tych rokov bola činnosť zakázaná – tajne vznikol nový spolok – Vzájomnosť
-
Katedra reči a literatúry českoslovanskej – vedená Štúrom – študenti si sformujú vlastný program prezentujúci i problémy – zárodok revolúcie
-
silný odpor z maďarskej strany – z Katedry Štúra zosadili (veľký nesúhlas študentov)
-
1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny na fare v Hlbokom – odobrená Jánom Hollým (J.Kollár bol proti)
-
dôvody: 1. zjednotenie národa, 2. zapojiť širšie masy do národného hnutia, 3. chceli dokázať, že slovenčina je samostatným jazykom a je rovnocenná, 4. základ – stredoslovenské nárečie
-
1848 – revolúcia – vznik Slovenskej Národnej Rady
-
Almanach Nitra – vydáva prvé knihy v novej slovenčine, spolok Tatrín ju prijal ako úradnú reč
-
slovanský mesianizmus – Slováci verili, že príde pomoc z Ruska – lenže to bolo zaostalé – pomoc neprišla
-
síce Štúr chcel vlastný jazyk, národ -tým by sa však netrhala slovanská vzájomnosť
